Rozlúčka so snehom-Štrbský štít na sever

Sneženie posledný aprílový víkend zahrialo nejedného skialpinistu pri srdci a tak sa podarilo predĺžiť si lyžiarsku sezónu o pár oblúkov. Tí šťastnejší vyrazili vo štvrtok a v piatok a uchmatli si asi posledný prašan biednej zimy 2015/2016. Sobota a nedeľa už bola o inom a len ranné vtáčata mali šancu na jarný firn, na prašan ani pomyslieť a realitou bol skôr nechutný mokrý sneh = brečka, kejda, zhnitá kaša.

Napriek výčitkám najbližšieho okolia a na základe spomienkového optimizmu vyrážame v nedeľu večer do Tatier. K výbave skialpinistu lúčiaceho sa so snehom neodmysliteľne patria už aj tenisky, lebo väčšinu dňa strávi nosením lyží a lyžiarok na batohu. V našom prípade z Hrebienka až pod Jazernú stenu v MSD. Odtiaľ v sprievode kvapiek už spomínanou kejdou na Térynku, kde sa dážď mení na sneh a kde výbornú cesnačku majú.

Mierime do Baranieho sedla naivne si mysliac, že na druhú stranu do Veľkej Zmrzlej nás čakajú lepšie podmienky. Premrznutou hrochoťou sa nejako v hustej hmle dostaneme do Baranieho kotla, kde sa opäť s kejdou stretávame. Ako nevyliečiteľný optimista však musím povedať, že snehu je ešte dosť, akurát tá forma nespĺňa normy. Bezproblémovo sa zošmykneme Fľaškou a okolo odtopeného plesa sme zaraz na chate. Vyčasí sa, slnko zasvieti a po krátkom občerstvení už v spomínaných teniskách na Bielu vodu.

Takto som si veru rozlúčku so sezónou nepredstavoval. Dáme v utorok ešte jeden pokus! Predpoveď rovnako biedna ako na pondelok. Utorkové ráno ešte neprší a tak pozbierame naštrbené odhodlanie a vyrážame na Štrbské pleso. Pásy nalepujeme nad vodopádom Skok a cieľom nám je Štrbský štít.

Na lyžiach sa dá tento vrchol na tri svetové strany zlyžovať- juh, západ a sever. My by sme chceli za vidinou ako-tak uspokojivých podmienok severom do Hlinskej. Počasie ako na hojdačke-slno, hmla a aj pár kvapiek spadlo.

Pri vrcholových mužíkoch sa nezdržujem a hneď pozerám na druhú stranu. Podľa rady z obľúbenej stránky hľadám prvé výrazne sedielko v hrebeni. Našiel som a už obliezam hrebeň, aby som skontroloval podmienky v zjazde. Krátky zostup a už pozerám, že kade a kričím na Paľa, že ideme na sever.

Sneh je už aj tu celkom ťažký a mokrý, ale sadnutý a snáď aj stabilný. Trafiť sa do hlavného žlabu nebol problém a oblúky v tejto časti robia radosť. Žlab sa však zužuje a nám začína robiť spoločnosť nepríjemný rigol, presne tak ako Miro Peťo píše. V najstrmšej a najužšej časti len opatrne zošúchavame.

Zo sezónou sa treba rozlúčiť dôstojne, ale hlavne bez ujmy na zdraví. Poctivo to vybojujeme a traverzujeme do Nižného Kôprovského sedla. Dáme posledný raz túto zimu pásy a hneď sme v sedle. Žiaden zázrak nás nečaká. Dá sa však povedať, že do Satanej dolinky som dnes spravil najmenej oblúkov v živote. Lyžovačka končí zhruba v 1700 m. n. m. a začína turistika.

Odhodlanie sa oplatilo a je čas rozbehnúť sa za inými aktivitami. Nosičská stovka bude už poslednú májovú nedeľu a po novom aj ako súčasť Sherpa cup-u. Pribudnú nové kategórie a aj nám slabým bude umožnené pretekať-v zmiešanom družstve (80+20). Pred rozbehom hlavnej turistickej sezóny 12. 6. druhé kolo s klasickou váhou na Zbojničku a finále začiatkom októbra v Rakúsku na chate Pforzheimer.

Lukáš Stanzel

SPORT RYSY Team