3 x Slavkovský štít hike and fly

Pocasie sa lepší, prichádza dalšie babie leto. Dni sú už dost krátke, termiky na prelety je zo dna na den pomenej, prichádza cas na chodecko-bežecký tréning. Plán bol iný, rozhodne menší a kratší a možno aj jednoduchší ako ten, ku ktorému sme dospeli. Kriván, prípadne z Lomnického sedla zhucat pod Slavkovský a potom hore a zletiet aj Slavkác, to bol prvý Zdenov nápad. Ale vzhladom na vietor, ktorý mal byt okolo obeda až juhozápadný, navrhol, že by sme dali Slavkovský štít, ale rovno tri krát! Nechat auto na Hrebienku, vydupat to ešte za tmy hore, s východom slnka štartovat a cím skôr to položit na Jukubkovej lúke, bratm. Celá "runda" má 1430m prevýšenia a mohla trvat cca 3 hodiny. Pre mna, netrénovaného, to bude peklo, minimálne. Spat by sme mali v aute na parkovisku. Vyrážame v pondelok 26.10 o nejakej piatej poobede z BB.

Pocas cesty sa nám ozve Filip Rokošný, že by reku, mohli sme u neho zložit kosti na noc. Pokecáme o jeho výletoch, popijeme caju a naveceriame sa... v teplúcku a pohodlí ideme o desiatej do hajan, lebo budícek je o 2:50 ráno. Vstávame, všetko klape, cestou z PP sa aj hmla rozplýva. Z Hrebienku vyrážame okolo štvrtej. Krácame tmou, zimou a húštím. Mrznú mi ruky. Pod vrcholom zlomím jednu palicku... :/ Mesiac pomáha svietit na cestu, postupne sa rozjasnuje a Slnko už dáva ranným zorám všetky možné aj nemožné farby. O dve hodiny aj dvadsat minút od prvého vykrocenia od auta, sa už kocháme pohladom na zrod nového dna. Východ Slnka je dnes na tomto mieste o 6:18 a mi nemôžeme letiet skôr, pretože by to bolo IFR a na to nemáme výbavu. Zatial zbehneme nazad na Slavkovský nos, na ofišl štartovacku, rozbalujeme inštrumenty.

TU je prvý záznam z LIVE TRACKINGU na Airtribune.

Fúka málinko do chrbta a to bude galiba...bo je tu pár fajnových šutríkov, co by mohli urobit pliagu. A nesklamú... pocas vrhania sa dole svahom, štartom by sa to dalo nazvat, cítim jemné šklbnutie v pravom uchu...kliatba a je vymalované ale letím. Dve šnúry z riadicky vejú vo vetre, plieska aj roztrhnutá látka. posledná komoru napravo to "koupila". Naštastie, Denali je poslušný padák a toto ho nerozhodí. Brúsim skaly, mecem slabšie wingovery ponad kosovku a hladám partáka, ci letí za mnou. Nevidím ho a zacínam sa onho bát, ci sa nerozdzigal o skaly alebo tak. Nedá sa však nic robit, pristát môžem až na Jakubkovej lúke a tak dúfam... Výhlad je perfektný...farby fenomenálne...a v ušiach svištanie vetra. Pomedzi hnáty hladím do lesa, na rúbane a užívam si rodiaci sa den. Ked pristanem, hned tasím telefón že Zdenovi zavolám, no vzápätí ho vidím letiet, uff ale som si vydýchol. Kým pristane aj on, šnúry si opravujem, dieru sa snažím zalepit..no použitelné to bude. Pocas balenia výstroje sa dozvedám, že Zdeno mal ten istý problém, odrhol však ovela dôležitejšiu šnúru ako ja, preto to musel spravit už na kopci a takisto má dieru v padáku aj on :) Aspon máme lepšie preplnované vrchlíky :D TRACKLOG

Dubasíme na Hrebienok, kde máme kociar zaparkovaný a v nom vela dobrých požívatín. Nadopujeme sa cajom, naberieme musli, ja aj nejakú buchtu zbaštím. A hor sa hore! Slniecko už hreje, farby rozihráva. Telo nadopované novou energiou, príjemne poslúcha. Obcas sa pristavíme... výhlad z vrcholu je perfektný, hmla nad Popradom je pomerne tenká...Spišský hrad z nej trcí von. Pohlad pre bohov! TRACKLOG

Zbehneme nazad na Nos, rozbalíme padáky a v slabúckom vetre na kopec ideme na vec. Pár skokov a už som tam....v nebi a nad Tatrami! Štastie, vystupnované endorfínmi vyplavenými výstupom, narastá. Carokrásna príroda a pohyb v nej...co viac si clovek môže priat? Ešte tak nad tou parádou si polietat! Dost výšky stocíme v špirálach, aby sme trošku stiahli cas. TRACKLOG

Pristanem, zbalím matroš, chrúmem musli, zapíjam energitákom, nohy zacínajú dreveniet. Trošku aj do krcov by to mohlo íst. Darmo, nie som ja taký horal ako tuto Zdeno, nemám tolko nastúpané. Plus nemám takú lahkú ani výstroj ani napríklad topánky :) Poctivo si to šiniem s bombami na nohách, bo všetky moje tenisky sú momentálne na..ehm..sracky a dukáty na nové zatial nemám (nechcete si niekto cez víkend zalietat na Donovaloch tandemy? :D ). Pri odparkovanom motoríku sa zastavíme na poriadnu porciu Swardzwaldskej šunky a kadejakých orechov a iontáku. Po dost dlhej chvíli vyrážame nahor. Už musí nastúpit aj muzika, pretože zacínam mat dost, už je to skoro 3000m prevýšenia a cajsi šest hodín na nohách. Poriadna dávka metalu priamo do žíl vo mne vzbudzuje nádej, že to naozaj ešte raz hore vydriapem, však medzicas máme dobrý. Ešte nie je ani obed a už ideme tretí šup. Vôbec sa nerozprávame, len hladíme pod nohy a sústredíme sa na chôdzu.

Niekde v polovici však Zdeno zaradí vyšší prevodový stupen a drtí pre mna nedosiahnutelným tempom. Moja pozornost tiež pokulháva, obcas sa šmyknem, zakopnem, aj prst privrznem medzi skaly. Ako keby som nevládal málo, vypadne mi aj flaška a parták ma cez sluchátka nepocuje. Telefón nemá signál a on sa mi vzdaluje viac a viac. Od dehydratácie ma zachráni vhodné nacasovanie výkriku, akurát pocas prestávky medzi pesníckami, Zdeno zacuje a pocká ma, dá mi napit s tým, že sa stretneme až hore...fúúú to nie! Drtíme spolu, držím sa ho ako kliešt, siaham si do rezerv. Ženiem sa až tesne pod vrchol, potom mi dá asi dvadsat sekúnd. Energetický výdaj je tak velký, že na mozog akosi nezostáva...a tento pocit mám najradšej...nemyslím na nic, proste cistá hlava, len drtím hore s jednou palickou. Ani nevidím, že tí ludia hore sú padáckari a medzi nimi je aj Pawel Faron. Už môžeme kludne posediet a najest sa, pretože štvrtý krát to dnes za svetla nestihneme, teda odštartovat na padáku a zostup po vlastných, by nebol ono :). TRACKLOG

Poobedný zletík sa podarí na parádu, štart v 4ms JZ vetre je lahucký, svahy držia tak sa idem pozriet na Sliezsky dom. Neženiem sa pristát....proste si len vychutnávam krásu leteckého bytia spojenú s príjemnou únavou a zároven vyplavenými hormónmi štastia. Co by som k tomu pocitu viac napísal neviem, to sa proste nedá popísat, tak zložitý a komplexný vnem. TRACKLOG

Z Jakubkovej lúky sú to už len tri kilometre a nejakých 200m výšky ku kociaru, kde cakajú cisté a vonavé veci na prezlecenie, posledné plátky šunky a radler....ufff to bola paráda! TRACKLOG

Ked stúpame posledných pár kilometrov nazad k autu, aby sme dokoncili tretiu rundu, štastie z nás vyžarujúce by sa dalo krájat. Dali sme to! Tri krát Slavkovský štít za den, s padákom...Zdeno tvrdí, že to ešte nikdy nikto nelupol. Aké budú dalšie podobné projekty? To sa už nechajme prekvapit, bo záleží velmi na pocasí a samozrejme na tom, co nám v kotrbách skrsne za plán :). Tak do ztatrovenia priatelia :D

Bilancia tohto prekrásneho, farebného dna je: 4300 výškových metrov nastúpaných, 28 kilometrov prejdených a trvalo nám to celé 9 a pol hodiny. Na to že som bol prvý krát na túre v Tatrách, to nepovažujem za najhorší výsledok. Nebolo by to však možné bez ZAJO výbavy a výborného horského padáku od Gradientu. A najdôležitejším clánkom tohto podniku bol samozrejme spoluputovník letecký i peší, Zdeno. Pomohol svojimi znalostami a perfektným prístupom nielen k životu. Dakujem a verím že tento tripík nebol prvý a posledný, len co dám dohromady glajta a koncatiny, urcite niekam vyrazíme!

A až také peklo to na kondicku nebolo, keby bol o hodinku dlhší den, dáme asi aj štvrtý pokus...len bolo treba sa poriadne najest a zasolit. A potom by som si pár dni poležal v horúckach :D

Juraj Koren

durifuk.blogspot.sk