Tatry z Poľska takmer naboso

Je 15. november ráno po piatej. Nov. Môj vnútorný budík ma budí ešte pred telefonickým. Vstávam do tmy. Po včerajšej dôkladnej príprave mám všetko prichystané. Stačí zaliať pohánkové vločky s kustovnicou a čakankovú kávu. Vkĺzam do šiat: čierne legíny Zajo, ponožky, trenky, termotričko s dlhým rukávom, na vrch modré tričko s krátkym. Čiapka s písmenkami a na nohy baleríny Unijunior Sport s podlepenou milimetrovou podrážkou. Dávam nažrať kocúrovi aj sebe.. Všetko robím po tme. Moje podvedomie zrejme tuší, že sa mi toto cvičenie večer zíde.

O pol šiestej opúšťam dom. Na zastávku dobieham súčasne s autobusom. Aká súhra! Pán šofér prijíma od kohosi cez okno nápoj v kelímku. Po chvíli poloprázdny autobus opúšťa Poprad. O siedmej, krátko po svitaní sme v Lysej Poľane. Začína sa beh. Po pár metroch míňam hranicu a nenápadne aj regulovčíkov pri nej. Mňa zas míňajú autá blížiace sa k veľkému parkovisku. Tam všetci platíme vstupné do hôr. Ďalej bežím a predbieham rôzne veľké skupinky návštevníkov. Občas sa pristavím pri náučnej tabuli, pri vodopáde.. O štvrť na 9 som na chate pri Morskom oku. Je tu dosť rušno a krásne. Podobne ako v slovenských Tatrách a predsa ináč. Pleso môžeš obísť dookola. Volím dlhšiu trasu, smerom proti hodinkám. Na skalách je námraza. Rýchlou chôdzou vystupujem cez prah k plesu Czarny Staw o cca 200 metrov výškových vyššie. Pripomína mi to tu obrovský amfiteáter. Ďalej veľmi strmým chodníkom takmer 900m k vrcholu. Je tu dosť ľudí z Poľsky aj Ukrajiny. Pri reťaziach už je sneh i námraza. Nasledujúc skupinku asi desiatich horolezcov netuším, že strácam „šlak“ čiže chodník. Po štyroch ich dobieham až pod vrcholom. Tu ma konečne o štvrť na 12 čaká vytúžené Slnko a prekvapenie. Sme na Malých Rysoch.

Vychutnávame scenériu, sledujúc aj dvojku lezcov na hrebeni k Rysom. Tadiaľ moja cesta nevedie. Posilňujem sa jablkom, banánom a buchtou od mami. Chystáme sa na zostup. Našťastie to ide aj dole bezpečne, štýlom pavúk. Po štyroch, zadkom k terénu. Len v pár ťažkých pasážach čelom ku skale resp. snehu. Nasledujem dvoch zblúdilcov, ktorí tiež stratili „szlak“. Sú smutní, že už nestihnú hlavný vrchol. Pri mieste, kde nachádzame turistický chodník sa s nimi lúčim. K vrcholu mi chýba ešte asi 350metrov. Stúpam tak rýchlo ako sa dá, aby som sa zohrial. Jeden zo zostupujúcich ma varuje, že ho ruky štípu od mrazu aj v rukaviciach. Moje ruky sneh na reťaziach roztápajú. Niekde to aj trochu lepí. Stupy po mačkách sú pohodlné a bezpečné. Cením si aj to, že nikto zo všetkých míňajúcich mi nedáva najavo, že moja tanečná obuv je iná alebo nevhodná.

Na vrchol doliezam o štvrť na 2 z predposledných síl. Slovenská strana je takmer bez snehu a bez ľudí. Dve dievčatá zostupujú dole v mačkách, dvaja chlapci hore, bez. Po dvoch krátkych prestávkach prichádzam k zatvorenej chate pod Rysmi. Hodinku ležím na podlahe terasy opierajúc sa o slnkom vyhriatu kamennú stenu. Prichádza aj chuť k jedlu. Nakládaný hermelín definitívne zaháňa krízu. Zbieham po suchom chodníku dole. Pod reťazami stretávam kamaráta Ondra D. Preberáme spôsoby odmŕzania rúk. On ide ešte na Vrchol, ja dolu, vychutnávajúc posledné lúče Slnka. Z Popradského plesa na Štrbské, svetlo ubúda. Na Trigane už je takmer tma. Napriek tomu dobieham dvojicu s čelovkami. Mne pomáhajú aj svetielka zo Štrbského Plesa. No v hĺbke lesa ich opäť strácam. Poslednú stovku metrov ma dobieha a následne sprevádza ďalšia dvojka s čelovkou. O pol šiestej sme na asfalte. Aký to komfort! Už nechladí ako ten na začiatku dňa. A na stanici v čakárni si môžeš vybrať horúci nápoj z troch automatov. Aký to luxus! Volím írsku kávu a ešte čosi s vanilkou.

Vychutnávam existenciu (s konzistenciou:-) Je tu aj Ivanka s veľkým psom a jej kamarátka so šteniatkom. Nastupujeme do električky radujúc sa z prítomnosti..Až do prísnej výstrahy vodiča električky. Radšej si nasadzujeme rúška a väčšinu cesty do Popradu už mlčíme, občas sa usmejeme očami.. Pred stanicou sa krátko lúčime. Bežím.. O pol ôsmej som doma.. Dávam nažrať kocúrovi aj sebe.. Dobrú noc skutočnosť.. Výbava: použité veci: batôžtek Quechua Ultracompact 10l, fľaša 0,7l vody+magnézium, 20eur bankovka, kľúče od bytu, šumivá tableta C nepoužité: turistická mapa r.v.1988 v nepremokavom obale, občiansky preukaz, certifikát o testovaní, telefón Ministar3300, 2ks lepiacej pásky na telo

Rasťo Dalecký

skúste si pozrieť aj niečo z ďalšej Rasťovej tvorby, spieva takto: